Spomienky z prvej svetovej vojny Knihy

Sme partia nadšencov združená okolo hradištského obecného časopisu Frfľoš, ktorá sa zaoberá históriou horného Novohradu (viac-menej okres Poltár). Doteraz sa nám podarilo zrealizovať vydanie niekoľkých publikácií – monografiu Hradište, knihu Tibora Urbašíka Spomienky z okolia horného Ipľa, zborník zápisov z kroník Zažili sme vojnu, zbierku povestí Jána Žiláka Z nášho kraja či knihu Utekáč na dobových fotografiách. Skúsenosti s vydávaním kníh už teda máme.

Z času na čas sa stane, že pri štúdiu prameňov narazíte na poklad. To sa stalo i mne, keď som čítal kroniku Ozdína. Objavil som tam zmienku o zaujímavom človeku a hoci ho kronikár nemenoval, podľa indícií som zistil, že ide o Samuela Činčuráka, rodáka z Pivnice v Srbsku. Google mi o ňom vyhodil tento článok. Poklad sa ukrýval v posledných dvoch či troch vetách, adrenalín mi vyletel do závratných výšok a začalo pátranie. Nebudem podrobne opisovať, koho všetkého som musel osloviť, faktom je, že sa mi napokon podarilo skontaktovať s vnukom Samuela Činčuráka, profesorom Ivanom Mojmírom Zoborským, ktorý nám denníky (nazvané Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti 1914 – 1918) poskytol na vydanie.

Samuel Činčurák, ktorý počas vojny prešiel srbským, ruským i talianskym frontom, bol jedným z mála vojakov, ktorí si prežité udalosti zaznamenávali ešte počas vojny. Vojnový denník a zápisky, písané s malým časovým odstupom od popisovaných udalostí, patria k najautentickejším prameňom dobových udalostí. Pre každého historika predstavujú neoceniteľný primárny prameň. Navyše mal Samuel Činčurák nesporný literárny talent, preto sú jeho obsiahle zápisky (300 strán rukopisu) napísané pútavo a veľmi dobre sa čítajú.

Jeho autentické a unikátne spomienky z prvej svetovej vojny prekračujú hranice nielen Novohradu ale i Slovenska. Okrem zážitkov a skúseností v nich prezentuje aj svoje názory na dianie okolo seba – odsudzuje morálku dôstojníkov a niektorých vojakov, predovšetkým za smilstvo, podvody a ďalšie väčšie i menšie zlodejčiny a šmelinárstvo, ktoré bolo každodenným javom, predovšetkým v dôstojníckych kruhoch. Samuel Činčurák to všetko mal z prvej ruky, veď väčšiu časť svojho pobytu v armáde strávil ako dôstojnícky sluha. Analyzuje sociálne, stavovské, triedne i náboženské rozdiely vypuklo sa prejavujúce v blahobytnom postavení dôstojníctva a čiastočne aj poddôstojníctva na jednej strane, na druhej vykresľuje obraz ponižovaného mužstva, zajatcov a civilného obyvateľstva, ktorých údelom bola len všadeprítomná smrť a mátajúci moloch hladu. Realisticky to dokumentuje množstvo autorových otrasných svedectiev, až naturalistických obrázkov.

Text Samuela Činčuráka doplnil odbornou štúdiou a poznámkami historik Pavel Mičianik. Okrem toho budú v knihe aj registre a cca 50 autentických fotografií s podrobným popisom.

Na čo potrebujeme vašu pomoc?

V prvom rade musím povedať, že všetci ľudia, ktorí sa na knihe podieľajú, na nej robia bez nároku na honorár. Peniaze chceme použiť na tlač (kniha bude mať šitú väzbu v tvrdých doskách, formát 170x240 mm, približne 240 strán), pričom suma, ktorú chceme vyzbierať predstavuje asi štvrtinu nákladov. Zvyšné peniaze máme z vlastných zdrojov. Ak sa požadovaná suma nevyzbiera, peniaze vám budú vrátené.

Ak sa nič zásadné nestane, kniha by mala byť hotová v septembri. Zápisky sú prepísané, doplnené poznámkami Pavla Mičianika (okrem iného autora úspešných kníh Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu I. - IV.). Aktuálne robíme na korektúrach a retuši fotiek, nasledovať bude zalomenie, tvorba registrov a tlač.

Veríme, že vydaním tejto knihy sa nám podarí zaplniť ďalšie biele miesto nielen v súvislosti s dejinami Novohradu (kde Samuel Činčurák prežil väčšiu časť svojho života), slovenskej menšiny v Srbsku (kde sa narodil a z ktorej pochádzal) ale aj dejín celosvetových, lebo podobných prameňov je skutočne málo.