Feliz pascua
Po období Pôstu sme sa dočkali Veľkej noci. Nech je i pre vás naplnená radosťou, pokojom a požehnaním. Ak ste zvedaví, ako príchod Veľkej noci prežívajú potomkovia Inkov, je pre vás určený krátky úryvok z pripravovanej knižky.
Blížila sa Veľká noc a s Katkou sme sa rozhodli pre štyridsaťdňový pôst. V období medzi Popolcovou stredou a veľkonočnými sviatkami sme sa dobrovoľne vzdali večerí. Prvé dni sa naše žalúdky nespokojne ozývali, dožadujúc sa jedla, čoskoro si však na pôst privykli.
„Čo to vy dve zasa stvárate?“ zalamoval Pedro rukami, keď sme večer sedeli s deťmi pri stole, tanierov sme sa však nedotkli.
Vysvetlili sme mu, že držíme pôst, aby sme sa vnútorne pripravili na sviatky.
„Také tradície sa možno pestujú tam u vás v Európe. Ľudia z hôr každý deň tvrdo pracujú, neviem si predstaviť, že by toľký čas nejedli,“ filozofoval Pedro.
„Tak nám porozprávaj o vašich veľkonočných tradíciách,“ vyzvali sme ho. „V našej krajine pred príchodom Veľkej noci ľudia vyzdobujú svoje príbytky veľkonočnými symbolmi. Všade sú kuriatka, pomaľované vajíčka či zlatý dážď. Tu sme sa však s ničím takým nestretli...“
„My pred Veľkou nocou nevyzdobujeme nič. Aké vyčačkávanie, aká dekorácia? V tomto období predsa máme byť smutní v očakávaní Kristovho umučenia,“ zakončil Pedro.
„K Veľkému piatku sa viaže naša tradícia dvanástich tanierov,“ zapojil sa do diskusie Leonidas. „V priebehu dňa treba zjesť dvanásť rôznych jedál. Dvanástka symbolizuje počet Kristových učeníkov.“
„Čože??? Na Veľký piatok? Veď to je deň, keď sa u nás na Slovensku drží najprísnejší pôst a vy sa tu napchávate?“ vyvaľovali sme oči. „Mimochodom, rodina môjho nastávajúceho si každoročne udržiava vlastnú tradíciu – zatiaľ čo väčšina ľudí sa postí na Veľký piatok, u nich sa pôst drží rovné tri dni. A keďže sa za Mareka chystám vydať, rozhodla som sa, že tento rok ten ich pôst vyskúšam tiež,“ doplnila som odhodlane, očakávajúc, že ma od môjho zámeru začnú všetci odhovárať.
„Trojdňový pôst? Fíha! A môžeme sa k tebe pridať?“ prekvapili ma Katka s Leonidasom.
„Nuž... ak chcete...“ potešila som sa, že v tom nebudem sama. „Zaujímavo znie i tá vaša peruánska tradícia dvanástich tanierov. Keď už sme raz v Peru, i tú by sme mali vyskúšať. Ale na Veľký piatok... Už to mám! Čo keby sme obe tradície skombinovali? Deň dvanástich tanierov presunieme o dva dni skôr a po ňom budeme tri dni iba o vode,“ skrslo mi v hlave.
„Vynikajúco, tak poďme na to!“ súhlasili Leonidas a Katka.
(Úryvok z knihy Misia Peru)
Ako napokon dopadol náš šialený nápad prepojiť slovenské a peruánske tradície sa dozviete z knižky. :-)
FELIZ PASCUA!