Misia Peru Knihy

Machu Picchu, Titicaca, ríša Inkov, kondory, lamy... To sú asi najznámejšie asociácie, ktoré si našinec spája s juhoamerickým Peru. Ja som sa však do tejto krajiny nevybrala ako turistka. V dedinke ukrytej na úpätí Kordiller som strávila rok ako saleziánska misijná dobrovoľníčka. Svoje skúsenosti som zhrnula do knižky Misia Peru, ktorú chcem i vďaka vašej pomoci vydať v tlačenej podobe.

 

Ako sa to všetko začalo

Túžbu po cestovaní som v sebe objavila v pomerne skorom veku. Čím som však bola staršia, tým viac som pociťovala potrebu dať svojej ceste zmysel. Napokon som sa rozhodla ísť do sveta pomáhať. Po absolvovaní ročnej prípravy u saleziánov dona Bosca som sa so svojou spoludobrovoľníčkou Katkou vydala do Južnej Ameriky. Naším prechodným domovom sa stala peruánska horská dedinka Lares vo výške 3222 m n. m. Ako dobrovoľníčky sme na miestnom internáte asistovali deťom pri každodenných činnostiach – pri práci, upratovaní, učení, ale aj pri hre. Na žiadosť riaditeľa základnej školy som tiež vyučovala anglický jazyk a dvakrát do týždňa som vypomáhala i v miestnej materskej škole. Dobrovoľníckych i cestovateľských zážitkov bolo neúrekom, a tak som sa rozhodla podeliť sa o ne prostredníctvom svojej knižky.

 

 

Na čo sa môžete tešiť

Misia Peru bude mať rozmer 170 x 240 mm a pevnú šitú väzbu. Jej predpokladaný rozsah je 250 strán, z toho 40 strán bude tvoriť príloha plná autentických farebných fotografií s popiskami, tlačená na kvalitnom kriedovom papieri.

Je určená pre tých, ktorí sa zaujímajú o problematiku misijného či iného dobrovoľníctva. Pri čítaní budete spolu so mnou prežívať veselé príhody, získate však tiež reálnu predstavu o ťažkostiach a problémoch, s ktorými sa dobrovoľník, pôsobiaci v skromných podmienkach ďaleko od domova, občas musí popasovať.

Ide tiež o podnetné čítanie pre všetkých nadšencov cestovania a pre tých, ktorým je blízka juhoamerická kultúra. Táto kniha ponúka oveľa hlbší pohľad na krajinu Inkov než ten, aký získajú bežní turisti, ktorí sa ju vyberú spoznávať prostredníctvom cestovnej kancelárie. Ak ste už v Peru boli, knižka oživí vaše spomienky. Ak sa tam ešte len chystáte, nájdete v nej i množstvo užitočných rád. Kniha vás zavedie na najvýznamnejšie pamiatky krajiny, ale aj na miesta, ktoré turisti nezvyknú navštevovať. Odhalí vám tiež bežný život ľudí z peruánskych hôr. Keďže som v krajine strávila celý rok, mala som možnosť zažiť aj rôzne peruánske sviatky, slávnosti, tradície a zvyky, ktoré vám prostredníctvom svojej knihy priblížim.

 

 

Kniha v ohrození

Vždy, keď som sa vybrala kamsi mimo domova, zvykla som si písať denník. Inak to nebolo ani v prípade môjho peruánskeho dobrodružstva. Po čase spontánne prišiel nápad zhrnúť svoje ročné skúsenosti do knižky a zorganizovať po návrate výstavu fotografií. Hoci sa mi večer po namáhavých dňoch zatvárali oči od únavy, predsa som poctivo sedávala pred obrazovkou svojho notebooku a zaznamenávala som si zážitky z uplynulého dňa. Po viac ako pol roku mi však v jedinom okamihu zlodeji v Cuscu ukradli notebook spolu so zrkadlovkou! Všetok starostlivo zozbieraný textový aj obrazový materiál bol zrazu preč... Hoci to nebolo vôbec jednoduché, mojim blízkym zo Slovenska sa podarilo doručiť mi nový fotoaparát. Denník som si odvtedy písala už iba vo forme zošita. Časť strateného materiálu sa mi podarilo zrekonštruovať z obsahu e-mailov, ktoré som priebežne posielala domov. A tak, hoci spomínaná krádež na nejakú dobu ohrozila osud plánovanej knižky i výstavy, napokon sa všetko obrátilo na dobré. Po návrate sme uskutočnili viacero prezentácií v rôznych slovenských mestách či obciach (Trnava, Bratislava, Žilina, Dobrá Voda, Pezinok), výstava fotografií sa konala v Západoslovenskom múzeu v Trnave – nuž a vydanie knižky je otázkou blízkej budúcnosti. 

 

 

Prečo prispieť?

Knihu Misia Peru som sa rozhodla vydať vlastným nákladom. To znamená, že jazykovú korektúru, výber fotografií, zalamovanie či dizajn si robím svojpomocne. Na tlač knižky si šetrím sama z učiteľského platu, čo však zďaleka nepokryje všetky náklady.  Preto sa na vás obraciam s prosbou o pomoc pri dofinancovaní jej tlače. Zároveň je to pre vás možnosť získať knižku priamo v predpredaji, prípadne inú milú odmenu. 

 

Kde sa môžete dozvedieť viac?

Novinky a informácie týkajúce sa knižky som doteraz uverejňovala na facebookovej stránke.

Úryvok o tom, ako sme sa ocitli v peruánskej púšti bez vody, no s internetom, si môžete prečítať na mojom blogu.

Taktiež sa môžete prihlásiť na odber noviniek e-mailom.

 

Úryvok z knihy

V nasledujúci deň ma prebudil šepot a tiché klopanie na dvere. Otvorila som oči do čerstvo narodeného rána a chvíľu som mávala viečkami ako motýľ, čo sa práve vyliahol z kukly a snaží sa uveriť, že svet, ktorý ho obklopil, je skutočný. Spoza okna na mňa hľadeli malé čierne kukadlá.
„Despiértate, despiértate!“ (Zobuď sa, zobuď sa!) snažili sa ma tenké hlásky dostať von z postele. Zhodila som zo seba deky. Striasla ma zima. Umyla som si tvár studenou vodou a drkotajúc zubami som premýšľala, či si na ten chlad budem vedieť zvyknúť.

„Ako sa volá tvoja krajina?“ nadviazal s nami pri stole rozhovor jeden z chlapcov.
„Slovensko. Celkom maličká krajina uprostred Európy,“ odpovedala som.
„A to je ako ďaleko? Koľko dní by som musel kráčať k tebe domov?“ vyzvedalo chlapča ďalej.
„Pešo by si ku mne veru neprišiel, cez oceán sa kráčať nedá... Musel by si ísť celý deň autobusom a potom ďalší deň lietadlom.“
„Aha... no, ku mne domov sú to také štyri hodinky chôdze,“ zamyslel sa drobec. „A koľko máš doma lám?“
„Vieš, u nás lamy nežijú.“
„Hmm... A alpák?“
„Ani alpaky na Slovensku nemáme,“ sklamala som ho po druhý raz.
„A ovce u vás žijú?“
„Tie hej.“
„Tak koľko máš doma oviec?“ neutíchal detský záujem.
„Žiadnu. Ja som z mesta, vieš? A v meste ovce ťažko chovať.“
Chlapček sa už ďalej nepýtal, iba tíško sŕkal polievku. Asi premýšľal, čo za čudnú krajinu je to ďaleké Slovensko.