Horná ulica : príbeh jednej ulice Knihy

Horná ulica je kysuckonovomestský fenomén. Bola zbúraná v 80tych rokoch minulého storočia, ale navždy žije v srdciach jej obyvateľov. O tomto fenoméne snáď vypovedá i to, že ulica vo svojej histórii niekoľkokrát zmenila názov, no vždy ju volali Hornou, hoci sa oficiálne tak nikdy nevolala. Mnohí pamätníci majú už vysoký vek a my chceme zachovať kultúrne dedičstvo tohto mesta vďaka výpovediam bývalých obyvateľov najznámejšej a najstaršej ulice.

Zachytením minulosti pomocou priamych výpovedí desiatky obyvateľov tejto ulice a archívnych dokumentov sa pokúšame vykresliť aj spoločenský život Kysuckonovomešťanov pred niekoľkými desaťročiami. Bežný deň obyvateľov, obchodníkov, živnostníkov, deti hrajúce sa na ulici, živelné pohromy, obyvatelia, ktorých meno prerástlo ulicu i mesto a žiaľ i búranie domov... to všetko bude obsahovať pripravovaná kniha Horná ulica.

 

Svadba pred obchodom u Schoostyho v medzivojnovom období.

Publikácia s rozsahom 60 strán bude doplnená bohatou zbierkou najzaujímavejších zozbieraných fotografií ulice a častí mesta, ktoré už dnes neexistujú.

Zbúraná pravá strana Hornej ulice v roku 1985.

Autori sa pred 12 mesiacmi vydali do archívov, medzi Hornouličanov a do knižníc, aby priniesli ucelený súbor o bohatom živote jednej rušnej ulice. Medzi doteraz vydanými publikáciami o Kysuckom Novom Meste doslova absentuje takáto téma. Už pri prvých dotykoch je jasné, že dejiny Hornej ulice vzbudzujú záujem. 

Cieľom projektu je vďaka Vám dofinancovať vydanie knihy Horná ulica. Úspech tohto projektu bude motivovať autorov, ktorí by radi uvedenou publikáciou otvorili regionálnu edíciu Čriepky z histórie.

 

Pre koho je táto kniha?

- pre pamätníkov, ktorí na ulici strávili roky svojho života

- pre mladú generáciu, ktorá chce spoznať pestrý malomestský život v minulosti

 

Prečo nám pomôcť:

- ponúkame vám jednoduchý a rýchly prístup k publikácii a zároveň super pocit, že ste pomohli

- súčasťou uvedenia knihy do života bude aj autogramiáda, môžete získať podpis autora 

- prinášame vám vhodný darček pod vianočný stromček

  

Zimná idylka v 60tych rokoch.

Niečo o autoroch:

Mário Janík pochádza z Kysuckého Nového Mesta, v súčasnosti žije v neďalekej Nesluši. Venuje sa nielen regionálnej histórii, ale aj zberateľstvu a vojenskej histórii. V roku 2015 vyšla v Kysuckom múzeu v Čadci kniha Kysuce 1938-1945 o priebehu 2. svetovej vojny na Kysuciach. Jej spoluautorom je aj Mário Janík, ktorý do nej prispel staťami o vojne na Dolných Kysuciach. Je tiež autorom štyroch desiatok odborných článkov o histórii Kysúc v regionálnych periodikách Zvesti Kysuckého Nového Mesta, Kysuce a MY Kysucké noviny. V súčasnosti spracováva príspevky na odborné konferencie na tému Viliam Galvánek - zakladateľ turistiky na Kysuciach a Židia na Dolných Kysuciach.

 

PhDr. Dušana Šinalová je obyvateľkou Kysuckého Nového Mesta. Vyštudovala Dokumentáciu kultúrneho dedičstva na Fakulte prírodných vied Žilinskej univerzity. V súčasnosti je vedúcou Mestskej knižnice Kysucké Nové Mesto a redaktorkou regionálneho mesačníka Zvesti Kysuckého Nového Mesta. Je autorkou kapitoly o dejinách sociálnej práce v meste v knihe Žijeme tu v pokoji a necítime sa osamelo..., ktorá vyšla v roku 2013, niekoľkých desiatok článkov v regionálnych periodikách o živote v meste a odborného článku v zborníku Univerzity Palackého v Olomouci Civilia z histórie Kysúc.

 

Ukážka z pripravovanej publikácie:

Ďalšia pohroma postihla obyvateľov Hornej v medzivojnovom období. Na ulici bola vtedy studňa s ručnou pumpou, ktorá však fungovala iba vtedy, keď sa do nej naliala voda zhora. Jeden z obyvateľov, ktorý mal manželku chorú na týfus, vylial do rezervoáru vodu, ktorú zrejme neminul, ale bola už kontaminovaná baktériami tohto ťažkého septického ochorenia. Susedia vodu používali tak, ako boli zvyknutí, a tak došlo k ďalším nákazám, až sa rozvinula na celej ulici ba i v meste týfová epidémia nevídaných rozmerov. Mnoho ľudí muselo byť hospitalizovaných, avšak infekčné oddelenia nemocníc na okolí kapacitne nepostačovali, a tak niektorí Kysuckonovomešťania sa liečili až v Ružomberku. Problém so studňou bol prerokovaný aj na zasadnutí Obecnej rady 2. septembra 1937. Na ňom starosta Jozef Králik referoval, že "doterajšia studňa vo Wilsonovej ulici vzhľadom na jakosť jej vody je z ohľadu zdravotníckeho nevyhovujúca, prečo by bolo vhodné zriadiť novú studňu." Obecná rada podala návrh: "...keďže nateraz niet finančných prostriedkov, doterajšia studňa nech je nateras používaná, avšak opatrená tabuľou s nápisom: ku pitiu ľudí používať neslobodno."