INAK SA MÁM FAJN Knihy

Inak sa mám fajn

Pôvodný text, ktorý nenútene vznikal časozbernou metódou je mozaikou príbehov, úvah a dialógov dvoch mladých žien na témy života, smrti, lásky, princípov morálky, zachovania reprodukcie, viery, hmyzu, vesmíru, šťastia a iného.

Keďže jedna z nás pochádza z divadelnej a druhá z pohrebníckej rodiny, okamžite sme mali k sebe veľmi blízko. 

Od začiatku nášho kamarátstva si nepretržite píšeme. Okolnosti, plány aj omyly zariadili, že sme nikdy dlhšiu dobu nebývali spolu v jednom meste. Vzdialenosť nebola nášmu priateľstvu prekážkou, možno sa dá dokonca spätne reflektovať, že ho istým spôsobom utužila. Výsledným tvarom je veľmi pestrá a tragikomická skladačka emailovej a chatovej korešpondencie, ktorá je zároveň sondou do momentálneho žitia mladých žien, ich dilem a problémov.

Naša spontánna komunikácia sa odvíjala bez zámeru o literárny presah  a vznikala v piebehu piatich rokov. Toto obdobie zachytáva naše formovanie,  zrenie, ako aj diametrálne zmeny názorov a túžob spôsobené pribúdajúcimi skúsenosťami a šokujúcimi poznatkami o nás samých. 

Nie je to literatúra! A neobsahuje spisovný kultivovaný prejav! Je to veľmi osobné, otvorené  písanie, vzišlé z vnútorného pnutia a potreby podeliť sa o smiešno - smutné historky a pocity z nášho každodenného života. 

 V tom istom čase sa paralelne tvorila aj obrazová príloha. Z čírej potreby  jednej z autoriek - vystrihovať si a lepiť, vznikli koláže pre srandu a potechu tej druhej. 

                         

Po niekoľkých autorských čítaniach na rôznych kultúrnych podujatiach nás publiku presvedčilo, že by si to rado prečítalo, že to máme spísať a vydať, že by si to kúpilo.  

Naša knižka si nekladie za cieľ zmenu svetovej paradigmy vnímania medziľudských vzťahov, neprináša riešenia a návody, ale ponúka otázky takmer univerzálne. V ženskom svete potrebné pre život, v mužskom svete často opomínané. 

Je to hlboké ako len ženská duša dokáže byť. 

Je to smiešne ako len ženy môžu byť. . 

Je to múdre ako len ženy vedia byť. . .

Je to jedinečné ako len ženy sú!

 

Budeme nesmierne vďačné, ak si našu knižku v tomto exluzívnom predpredaji predobjenáte. Financiami prispejete k farebnej tlači knihy, ktorú sme spolu s talentovanou mladou grafičkou Pavlínou Morháčovou pripravili pre vaše potešenie. 

 

Martina: Čo tam ešete napíšeme?

 Tereza: Neviem, asi niečo že aj muži by si to mali prečítať.

 Martina: Ja by som to nekategorizovala na mužov a ženy, že komu je to určené...chápeš...

Tereza: Tak proste len nech sa muži neboja, že je to nejaké ženské psaníčko, alebo čo...

Martina: Hej, to by sme tam asi mohli nejak spomenúť

               

 

Ukážka z textu

 Martina: 

Našla som takú fotku kde mám asi 13 rokov, zelenú kockovanú košeľu nejaké obrovské tmavé rifle a oranžovú gumičku vo vlasoch. Pozerám do objektívu a revem. Moja mama sa smeje a chlácholí ma. Pamätám si, že to bolo na konci tábora keď naši prišli pre mňa. A ja som sa rozplakala z takého nejakého divného pocitu, že sa niečo nestalo. Že sa nestalo niečo podstatné, čo sa malo stať. Že je koniec a nikdy sa už nevráti táto časť, tento čas, alebo čo. Akoby si v tých 13 rokoch pocítila nejakú zásadnú vec zo svojej budúcnosti, ktorej ešte nerozumieš, ale už to tebou lomcuje. Lebo čakáš od tábora viac, čakáš od života viac, a ono sa nič moc nedeje. Len ty máš pocit, že všetkým ostatným sa deje.

 Tereza:

Tábory sú samostatná kapitola. Aj trinásťročné sklamania. Ja to obdobie volám obdobím mastného copíku. Celú pubertu som bola nešťastná....  Najhorším obdobím v roku bol vždy letný tábor, kde ma pravidelne vypravovali naši so starším bratom. Ten držal bank, míňal peniaze na všelijaké blbosti, dvakrát sa tam v rámci táborovej hry s niekým oženil a mňa úplne ignoroval…Bola som zakríknutá a zmätená.  Pozorovala som ostatné dievčatá v chatke ako vyvolávajú duchov a bavia sa o bozkávaní.Vtedy som si myslela, že sa nikdy nebudem s nikým bozkávať, pretože ma nikdy nikto nebude chcieť. 

Uvedomovala som si, že som žena a že by som mala byť zvodná a príťažlivá. Vôbec som ale nevedela ako sa  to robí! Na diskotékach som sedela na lavičke a pozorovala páry, ktoré tancujú slaďák. Ako držia chlapci dievčatá okolo pásu a ako si dievčatá opierajú hlavy o chlapcovo rameno…Bože! A ja som zatiaľ sedela v oranžovom tričku a oranžových kraťasoch a čakala, že ma niekto vyzve na tanec a nikto neprichádzal. Trinásťročné dievčatá by nemali chodiť do tábora!

Martina:

Môj brat Mišo povedal, že keď do Zeme narazí meteorit veľký ako 5 futbalových ihrísk, naruší zemské jadro a všetka láva vytryskne na povrch. A bude po nás. Tak, keď som si toto predstavila, hneď som mala lepšiu náladu.

Tereza:

Moja sestra Hanka: " Teri, vieš čo ma najviac rozrušuje? Ani nie to, že zomriem, to je jasné, ale to, že kto mi kúpi truhlu".