LADA Svetom Knihy

Prispejte na úplatky Africkým colníkom! Maroko, Mauretánia, Senegal, Guinea, Sierra Leone, Libéra i Pobrežie Slonoviny akceptujú každú svetovú menu!

LADA Svetom

Hlavnou zbraňou nášho cestovateľského zoskupenia je 30-ročná LADA 2105 menom Vasiľ. Cestujeme pre radosť a pre zábavu a našim hlavným poznávacím znakom na cestách je znížená schopnosť zdravého rozumu a úsudku a výrazne posunutý prah pudu sebazáchovy. Teda aby ste to zle nechápali, my nie sme žiadni statoční objavitelia novej zeme. Sme traja dopotení, smradľaví šoféri žigule, spiaci na kartónoch a pod slamou, bažiaci po dobrodružstve a zážitkoch. Večer si varíme na ohni v hliníkovom hrnci a náš gurmánsky výtvor zapíjame lacnou ruskou vodkou, alebo teda čímkoľvek, čo je v danej krajine lacné a dostupné.  Lebo zážitok nemusí byť dobrý...stačí, ak je dostatočne intenzívny.

V rámci tohto hesla sa nám minulé leto podarilo zvládnuť cestu okolo Kaspiku – Irán, Turkmenistan, Uzbekistan, Kazachstan, Rusko. V  Teheráne nám síce ukradli auto aj so všetkými vecami, ale Iránski policajti sa pochlapili a aspoň to auto nám našli. Ono, kto by chcel 30-ročnú žiguľu, že?

Síce sme prišli o kompletnú výzbroj a výstroj, no rozhodli sme sa nenaložiť si hnedáka do gatí. Bez akejkoľvek výbavy, náhradných dielov či náradia sme absolvovali ďalších 8000 kilometrov, takmer podľa originálneho plánu. Spávali sme na kartónoch, zabalení do Turkménskych polyesterových diek a slovo žobrák nabralo úplne nové rozmery.

Počas celej cesty si Junior poctivo zapisoval, čo videl a zažil a na konci z toho bol 30 – dielny cestopisný denník. Na začiatku si to moderne naťukával do notebooku...po tej dotyčnej krádeži nastal návrat k osvedčenej kombinácii papier + pero a po návrate prepisoval ako drak.

Nutno podotknúť, že cestopis je dostatočne politicky nekorektný a obsahuje približne nula faktografických údajov. Je to skôr taký výber najlepších zážitkov z cesty – ako sme sa hádali s colníkmi, ako sme v Uzbekistane kupovali benzín od priekupníkov, kto nám kedy ukradol cigarety, či ako nám šakal zjedol krupicovú kašu. Pre predstavu dodávame dva krátke úryvky z Juniorovej obľúbenej časti s názvom „S dvoma hnačkármi do uzbeckej púšte? Prečo nie!“ Z názvu je jasné, že v ten deň podaktorým zle trávilo a taká vec je v Uzbeckej púšti Kizilkum nemilá.

„Na raňajky sme samozrejme nemali nič, lebo raňajkovať v tom hnusnom hoteli, to by som si radšej zjedol vlastnú ruku. Nebolo moc čo riešiť, išli sme rovno do prvej lekárne. Teta lekárnička síce neovládala žiadny svetový jazyk, ale dokázal som jej posunkom naznačiť, že moji kamaráti kakajú viac ako by chceli a z času na čas sa im v aute nečakane nadúvajú líca .“

...

„Ďalšia policajná kotrola, čekpoint. Teda skôr civilná ako policajná, lebo hlavné slovo mal zjazvený holohlavý človek so zlatými zubami v pásikavom tričku a kraťasoch. Chalani ostali v aute, ja sa sním vonku debatujem. Moc vľúdne sa netvári. Pozerá pasy, víza, zisťuje kam ideme. Chce kontrolovať batožinu, ale my máme v kufri 40 litrov benzínu v plastových fľašiach a to nie je práve vhodné k ukazovaniu. Furt opakuje „bagáž, bagáž“ a ja sa tvárim, že nerozumiem a nechápem. Radšej som mu začal hovoriť, aká je všade zlá cesta a prehrieva sa nám auto. Nedokázal sledovať dve témy naraz a tak mi začal opisovať, že ďalej bude ešte horšia cesta a ešte teplejšie. A že nám praje veľa šťastia. Tiež dobre.“

Celý cestopis si môžete prečítať na našej stránke http://www.ladasvetom.sk/category/kazpik-2014/ . Urobte to! ;)

No a aby tá kniha, ktorou vás chceme odmeniť, nebola nuda, musíto byť ešte intenzívnejší zážitok. Júl 2015 sa bude niesť v znamení hádok s černochmi na hraniciach, nonstop uvareného auta v púšti a ešte väčšími koláčmi od potu pod pazuchami.

LA DAKAR 2015

Traja pasažieri, jedna LADA, 10 000 kilometrov, 30 dní, 7 Afrických štátov. Ak všetko dobre pôjde, dáme si najprv reinkarnáciu Rallye Paríž – Dakar a potom budeme pokračovať do Guinei, Libérie a Pobrežia Slonoviny. Víza máme len po Guineu, ostatné musíme získať po ceste...ak by to vyšlo, dáme aj Sierra Leone ;).

Jeden by povedal, že ísť do Afriky v júli nie je úplne najlepší nápad. A jeden by mal pravdu! Ale my sme sa nad teplotami zamýšľali až potom, ako sme si tú cestu naplánovali a vybavili si dovolenku v práci. Ako vidíte, nezvykneme veci plánovať moc s predstihom. No minulý rok sme prežili 44 stupňov v Turkmenistane, takže 45 či 50 stupňov v Afrike, to je skoro to isté. Navyše v júli začína obdobie dažďov a občas nás zaleje a schladí.

Dôležité je, aby to nebola nuda ako na dôchodcovskom zájazde na Jadran. Plánujeme si napríklad zobrať so sebou lyže s komplet výbavou, aby sme mohli zjazdiť nejakú tu pieskovú dunu. Ale najmä preto, aby sa nás všade pýtali, čo to je. A my sa skutočne posnažíme presvedčiť každého, že je to anténa na satelitný telefón. Ďalšie nápady podobného charakteru budeme zverejňovať postupne.

Prečo žobreme?

Nuž, žobreme, lebo taká cesta nie je lacná a preto zháňame peniaze kade tade. Len tak pre nástrel, víza na cestu pre tri osoby budú stáť asi 1 500€, za benzín dáme približne podobnú sumu, potom nejaké cestné poplatky a mimocestné úplatky, jedlo a pitie a všetky ostatné nedôležitosti. Celkový rozpočet ďalšej cesty odhadujeme na 9 000 €.

Určite vám ale nemôžeme sľúbiť, že si za vaše peniaze kúpime niečo krásne a milé, napríklad mačiatko. Alebo niečo veľmi užitočné, napríklad púštne kanady. Aby to bolo fér, tu je zoznam vecí, na ktoré môže práve váš príspevok padnúť: benzín, víza, oprava auta, oprava defektov, alkohol, úplatky colníkovi, cigarety, cestné poplatky, úplatok dopravnému policajtovi, pokuta za rýchlosť, Coca-Cola, jedlo, pivo, pitná voda, CD s nahrávkou neznámej africkej rockovej kapely, tehla, fejkové Ray Ban slnečné okuliare, pletený sveter Made In Liberia. Samozrejmosťou je, že dosť veľká časť pôjde na tú samotnú knihu, lebo vďaka nej sa Junior stane slávnym vydavateľom cestopisov, za čo vám vopred ďakuje.

Určite ste postrehli, že cieľom našej cesty je, aby sme si užili poriadnu zábavu a túto zábavu vám sprostredkovali. Nie sme charita, neberieme do Afriky omaľovánky, plyšové zvieratká, nejdeme tam nikomu pomáhať. Netrpíme totiž ilúziami, že ak donesieme Africkým deťom niečo zadarmenko, budú mať lepšie životy a pripraví ich to na samostatný život. Práve naopak, pokúsime sa na hraniciach zaplatiť absolútne minimum úplatkov a peniaze pôjdu von z vrecka až pod hrozbou smrti, defenestrácie, či kastrácie. Od žobrajúcich Afrických detí sa budeme snažiť niečo vyžobrať, aby sme im ukázali, že aj Európania vedia žobrať.  

Okrem pravidelných správ z ciest na sociálnych i asociálnych sieťach sa Junior pokúsi napísať aspoň taký dobrý cestopis, aký vznikol z minuloročnej expedície KAZpik a vydá ho knižne. Ale prosíme o veľkú trpezlivosť, napísať taký cestopis nie je sranda, bude to trvať minimálne do konca roka 2015, Vianoce sú približne ideálny čas. Ak to bude neskôr, tak to bude neskôr - môžete ho potom darovať napríklad na Veľkú noc svojej milej, namiesto stavania mája. Skrátka a úprimne, určite to bude, ale dávať pevný termín je na náš vkus veľmi zaväzujúce. 

V každom prípade ale treba napísať, že aj keď občas pôsobíme ako ľahkovážni a nezodpovední degeši (a niekedy sa tak aj správame), vašu pomoc budeme skutočne nesmierne vážiť a je to pre nás záväzok. Budeme sa naozaj veľmi snažiť, aby ste z vašich odmien mali poriadnu radosť a aby to bola pecka!

Členovia posádky

Vasiľ

Charizmatický červený diabol s rokom narodenia 1984 toho má za sebou hojne. Prvý majiteľ s ním po páde železnej opony prejazdil západnú Európu. Ako horolezec sa najmä približoval veľkým kopcom a pohoriam, v tej dobe mal Vasiľ dokonca namontovaný výškomer! O auto sa skutočne vzorne staral a keď po kúpe nového približovadla nemal v garáži miesto, nemal to srdce auto predať cudzím ľudom. Posunul ho starému kamarátovi.
Z Brezna sa Vasiľ presunul do obce Čierne pri Čadci. Z turistu sa stal hlavne pomocník, druhý majiteľ s ním postavil rodinný dom aj s garážou – Vasiľovym vtedajším domovom. Okrem toho pomáhal jeho dvom synom nabrať šoférske skúsenosti a baliť baby. V tom druhom bola Lada skôr nevýhoda ako výhoda. Takže sa museli naučiť baliť baby aj napriek tomu autu, čo im dalo neoceniteľné životné skúsenosti. Po rokoch služby ale prišlo nové auto, po ňom motorka a pre Vasiľa neostávalo v garáži moc meista. Až kým sme ten inzerát „Predám LADU“ neobjavil my...

Junior

25 rokov, 171 centimetrov a 70 kíl (by chcel mať). Od detstva je závislý od šoférovania a v cestovateľských kuloároch sa o ňom šepká, že nevie bicyklovať. Ako vyštudovaný ekonóm v posádke má funkciu šoféra, pesimistu a elektrikára. Píše zápisky z ciest a neslušné básničky. V nevoľnom čase pracuje v Prahe a musí nosiť kravatu. Na poslednej ceste si veľmi obľúbil kričať na colníkov. Doma to nemá kde skúšať a preto sa veľmi teší na necivilizované kúty Africké. Vie ako tak lyžovať.

Fabo

29 rokov, 187 centimetrov, obvod stehna 60 centimetrov. Odnesie na chrbte 100 kíl a o pár dní už vládze odbehnúť 100 kilometrov okolo Mont Blancu. V detstve vyhral geografickú olympiádu a následne sa mu podarilo vyštudovať aplikovanú matematiku. Najmä preto prebral funkciu hlavného navigátora, optimistu a mechanika vozidla. V nevoľnom čase pracuje tiež medzi 4mi stenami. Kravatu zásadne nenosí a ak áno, tak s kačičkami. Vie veľmi dobre lyžovať, je majstrom mesta v lyžovaní za autom.

Béreš

28 rokov, 195 centimetrov, počet jazvečíkov v osobnom vlastníctve: 2. Béreša sme na tohtoročnú expedíciu zvolili ako tretieho člena posádky, pretože vo dvojici to občas môže byť nuda. Béreš vykonáva všetko čo je spojené s lesom, stavia krmelce a vykrmuje zver, v prípade potreby dokáže trafiť diviaka do komory i do špajze. Dokáže simulovať jeleňa v ruji. Jeho hrubý, nízko posadený hlas a schopnosť nakričať na ľudí ho dokonale predurčuje na pozíciu tímového vyjednávača a riešiča náhlych sporov. Už týždeň ho presviedčame, že guľovnicu musí fakt nechať doma. V nevoľnom čase pracuje s drevom a jazdí po lese. V kuloároch sa šepká, že slovo lyže považuje za vulgárnu nadávku.

Ďakujeme

Slová sú málo...ale na začiatok povieme aspoň to, že sme vám najvác vďační na svete. Sranda je, že celé to naše cestovanie na žiguli začalo ako taká naozaj brutálne nízkonákladová dovolenka.  Síce sa štýl cestovania stále nezmenil – stále spíme na zemi, jeme blivajzy, ktoré nechcú ani domáci a varíme si v hliníkovom hrnci na ohni – no čím väčšia cestovateľská výzva, tým drahšia cestovateľská výzva. Aj vďaka vášmu príspevku bude naša výprava na tom lepšie a pomôžete nám dosiahnuť náš cieľ. Nech už je kdekoľvek ;)