DIALÓGY Stanisława Lema po slovensky Knihy

 

Milovníci ideí a dobrého čítania, neprehliadnite môj projekt! Prekladám do slovenčiny seminálne dielo Stanisława Lema DIALÓGY, ktoré doposiaľ nebolo preložené do žiadneho iného jazyka okrem ruštiny. 

DIALÓGY možno považovať za predchodcu Lemovej slávnej Summy technologiae, ktorú už český a slovenský čitateľ pozná. Tak ako Summa, DIALÓGY sú ohňostroj myšlienok a nápadov, vážnych aj humorných, s ktorými sa Lem vypravil na cestu skúmania našej civilizácie a jej miesta vo vesmíre. Ak ste zvedaví, o čom táto kniha je, niečo naznačí jej podtitul z prvého vydania: 

Dialógy o atómovom zmŕtvychstaní, teórii nemožnosti, filozofických úžitkoch ľudožrútstva, o smútku v skúmavke, kybernetickej psychoanalýze, elektronickej metempsychóze, spätnej väzbe v evolúcii, kybernetickej eschatológii, temperamente elektronických sietí, prefíkanosti elektronických mozgov, večnom živote v zásuvke, výrobe géniov, epilepsii kapitalizmu, vládnúcich strojoch a inžinierstve spoločenských systémov.

A ak ste po tomto ešte zvedavejší, tu je krátky úryvok z Dialógu IV, kde priatelia Filonous a Hylas začínajú riešiť otázku vedomia:

 

FILONOUS: Zdravím ťa, priateľu. Prečo posedávaš taký zachmúrený pri tomto nádhernom potôčiku?

HYLAS: Pozdrav aj tebe, Filonous. Skutočne, už ani krása krajiny, ani nič iné ma nevie potešiť, odkedy si tak mocne otriasol mojím najhlbším presvedčením; od toho dňa sa mi zdá, že vlastne nič neviem. Lámem si hlavu nad záhadou vedomia a úvahy o ňom ma privádzajú do zúfalstva, lebo už tisíce rokov sme sa v tejto otázke nepohli ani o krôčik dopredu. Vedy sa nám zdokonaľujú a naša terminológia spresňuje, ale medzi vedomím a hmotou zíva stále rovnaká priepasť; každý pokus o analýzu končí odpudivým bludným kruhom, v ktorom sa myseľ točí ako na kolotoči bez vypínača. Proste hrôza!

FILONOUS: Toľko slov a toľko zmätku a chaosu! Čo to len hovoríš, priateľ môj? Aká priepasť? Aká záhada vedomia?

HYLAS: Keď ako neurológ skúmam nejakého človeka, zisťujem, že zvukové vlny sa dostávajú do ucha, pretvárajú sa v ňom na nervové impulzy a prúdia nervom do mozgu, kde sa presmerúvajú do inej časti mozgovej kôry, odkiaľ potom iný impulz prúdi do svalu na ruke, ktorú ten človek potom dvíha. Celý priebeh tohto javu od okamihu, keď ucho prijme zvukové vlny, ktoré nesú príkaz zodvihnúť ruku, až po jeho vykonanie, možno opísať ako reťazec fyzických príčin a následkov, v ktorého všetkých fázach vystupujú iba rozmanito tancujúce a kmitajúce atómy. V celom reťazci niet ani najmenšej skulinky, ani najmenšej medzierky, do ktorej by sa dalo vtisnúť ľudské vedomie; žeby teda vedomie vytvárala len istá časť týchto rôznorodo poskakujúcich atómov? Ale ako to, že niektoré atómy by mohli byť vedomím, a iné nie? Atómy predsa nie sú nič iné ako vákuum s obiehajúcimi miniatúrnymi elektrickými nábojmi, ktoré majú svoje kvantové orbity, vlny pravdepodobnosti, spiny, magnetické momenty a čertvie čo ešte. Žeby sa teda vedomie skladalo z vákua a elektrických nábojov? Naozaj už nič neviem. Keď však ja sám nahradím toho skúmaného človeka a príkaz vydajú mne, tak ho prijmem do vedomia a vykonám ho, plne si uvedomujúc, čo robím. V prvom prípade sme dostali obraz fyzickej stránky tohto javu, ktorá sa dá pozorovať zvonku, a v druhom vnútornej, psychologickej stránky. Tá fyzikálna je prístupná každému pozorovateľovi, a preto tento druh javov voláme javy verejné; naopak, to, čo sa odohráva v mojom vedomí, je priamo prístupne iba mne, a nikto okrem mňa nemôže potvrdiť, či som príkaz počul a vykonal, lebo sa mi chcelo, alebo som ho nepočul a ruka sa mi zdvihla sama od seba, ako dáky podmienený reflex.

FILONOUS: Milý Hylas, veci, čo hovoríš, sú staré ako svet; ako môžu ony byť príčinou tvojho zúfalstva?

HYLAS: Ako to, ešte aj ty sa pýtaš? Jedni hovoria, že fyziologické javy neovplyvňujú javy duševné, a ani naopak; vraj oba druhy javov len prebiehajú súbežne tak, že každému javu prvého druhu zodpovedá nejaký jav druhého druhu. Takto sa na vec pozerajú paralelisti. Iní hlásajú, že duševné javy sú len dôsledkom, pasívnym „odrazom“ javov fyziologických, ktoré každý vníma akýmsi „vnútorným zmyslom“. Toto hovoria epifenomenalisti. Jestvuje aj teória „dvoch aspektov“ alebo „dvoch stránok“, podľa ktorej fyziologické aj psychologické sú len dve stránky toho istého javu, lebo keď sa na nejaký reálny jav pozerám zvonku (napríklad keď skúmam tvoj mozog), tak sa mi javí ako fyziologický, ale keď svoj mozog skúmaš ty sám z vlastného vnútra, tak sa ti javí ako zážitok duševný. Ďalej sú ešte spiritualisti a materialisti rôznych odtieňov, a nadôvažok aj fyzikalisti, ktorí nás dobrosrdečne presviedčajú, že celá otázka vedomia je len pomyselná, a preto sa vedci k nej nemajú vyjadrovať. To ako keby niekto povedal, že samozrejme chodiť smieme, len preboha ani slovo o nohách. Mám podozrenie, že tu ide o nejakú principiálnu „nemožnosť“ dopátrať sa skutočného stavu veci. Možno naozaj neexistuje prechod od subjektívne vnímaných javov v našom vedomí k javom, ktoré môže vnímať každý. A možno tento „zákaz“ ukrýva v sebe nejaké základné tajomstvo prírody, tak isto ako Heisenbergov „zákaz“ presného a úplného pozorovania atómu.

FILONOUS: Vieš čo? Počkaj ešte s vyhláseniami o nejakom „zákaze“ a nezúfaj toľko, prosím ťa. Čo si ty sám myslíš o vedomí?

HYLAS: Keby som len vedel! Bezpochyby to nie je vec alebo predmet, ale proces alebo postupnosť javov, to po prvé. Po druhé, prejavuje sa výlučne v živých organizmoch na vysokom stupni vývoja, ako napríklad človek. Po tretie...

FILONOUS: Skade tá istota, že vedomie sa môže prejavovať len v živých bytostiach?

HYLAS: Filonous, dúfam, že o tomto nemáš žiadne pochybnosti.

FILONOUS: To naozaj nemám.

HYLAS: Tak vidíš.

FILONOUS: Nemám, lenže v tom zmysle, že som pevne presvedčený, že vedomie môže vzniknúť v systémoch, ktoré patria do jednej množiny a majú jednu spoločnú črtu, ktorou však vôbec nie je život.

HYLAS: Azda nechceš povedať, že vedomie by podľa teba mohlo vzniknúť v štruktúre, povedzme, zo skla a kovu.

FILONOUS: Veru chcem povedať práve to.

HYLAS: Milý môj, hrešíš proti samozrejmosti!

FILONOUS: Priateľu, prosím ťa, aby si v diskusii so mnou nepoužíval slovo „samozrejmosť“. Všetky priepastné spory vo filozofii pochádzjú práve z toho, že to, čo sa jedným zdá samozrejmé, pre druhých takým vôbec nie je. Preto sa nesmieme odvolávať na žiadnu „samozrejmosť“, tým skôr, že na rovnakú inštanciu sa odvolávalo kedysi, keď sa myslelo, že na druhej pologuli chodia ľudia hore nohami, alebo že existuje niečo také ako súčasnosť javov odohrávajúcich sa na hviezdach veľmi od seba vzdialených. Pre mňa ako vedca nič nie je úplne „očividné“, ani „samozrejmé“ a každý výrok si zasluhuje dôkladnú analýzu a experimentálne preskúmanie jeho dôsledkov. Takže hovoríš, milý Hylas, že v kovovej konštrukcii nemôže vzniknúť vedomie?

         ...

 

Rozsiahlejšie ukážky z prekladu nájdete na stránke internetového časopisu Fórum pre vedu a umenie a na mojej stránke lead-208.blogspot.jp.

Vaše príspevky na prekladateľský honorár, za ktoré vám budem nesmierne vďačný, budú využité na dva ciele:

1. Aby som sa zdokonalil v prekladaní z poľštiny, podávam si žiadosť o štúdijny pobyt prekladateľov na Ústave knihy v Krakove, a vyzbierané prostriedky aspoň trošku prispejú na pokrytie nákladov.

2. DIALÓGY budú pre mňa iba začiatok: po ich dokončení plánujem preložiť iné Lemovo filozofické dielo, ktoré je na Slovensku a v Čechách tiež zatiaľ neznáme, a to FILOZOFIU NÁHODY; vaše príspevky budú použité na získanie prekladateľských práv na túto knihu. Vaša štedrosť vám teda nielen umožní prečítať si DIALÓGY, ale prispejete k novým začiatkom v oveľa širšiom kontexte: mojím maximálnym, dlhodobým cieľom je skompletizovať celé dielo Stanisława Lema v slovenskom jazyku. O ďalších krokoch v tomto smere vás poinformujem v správny čas, možno v mojom nasledujúcom projekte na Startovači :-)

Ďakujem vám za dôveru a podporu.

A prosím, nezabudnite mi poslať svoje názory, otázky, či komentáre, a to aj po uzávierke tohto projektu. Vďaka.